dnes je 15.7.2024

Input:

6. lekcia: Výpovedná doba

10.5.2023, , Zdroj: Verlag Dashöfer

6. lekcia: Výpovedná doba

Teoretický základ

Pracovný pomer spravidla nekončí už v momente doručenia výpovede. Nasleduje tzv. výpovedná doba, ako časový úsek, ktorý musí záväzne uplynúť medzi tým, ako zamestnanec alebo zamestnávateľ druhej strane oznámia ukončenie pracovného pomeru výpoveďou, po skutočné skončenie pracovného pomeru. Pracovný pomer sa teda končí uplynutím zákonnej výpovednej doby.

Je však potrebné zdôrazniť, že výpovedná doba nastupuje len v tom prípade, ak pracovný pomer končí výpoveďou. Teda platí, že zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu platne dohodnúť aj na skončení pracovného pomeru v inom časovom úseku, spravidla skôr, ako by uplynula výpovedná doba. Nie vždy je však možné dospieť k dohode o ukončení pracovného pomeru, a preto výpoveď a s ňou automaticky nastupujúca výpovedná doba, budú nevyhnutné.

Dĺžka výpovednej doby v prípadoch, kedy zamestnanec dostane výpoveď, sa mení v závislosti od výpovedného  a od dĺžky trvania pracovného pomeru.

Všeobecná výpovedná doba je jeden mesiac.

Dvojmesačná výpovedná doba platí pri zamestnancoch, ktorých pracovný pomer trval najmenej jeden rok.

Trojmesačnú výpovednú dobu zákon stanovuje v prípade, ak pracovný  pomer trval viac ako päť rokov a zároveň ide o výpovedné dôvody:

  • zamestnávateľ sa ruší alebo premiestňuje alebo

  • zamestnanec stratil zdravotnú spôsobilosť vykonávateľ doterajšiu prácu

Minimálna dĺžka trvania výpovednej doby nie je v Zákonníku práce upravená jednotne. Najkratšia je v trvaní jedného mesiaca a najdlhšia troch mesiacov, a to v závislosti od trvania pracovného pomeru a v prípade výpovede danej zamestnancovi aj od dôvodov, pre ktoré sa s ním pracovný pomer týmto spôsobom končí.

Zamestnanec môže dostať výpoveď len z dôvodov upravených v § 63 Zákonníka práce.