3. lekcia: Skúšobná doba – rady pre personalistov
HoreTeoretický základ
Skúšobná doba tvorí súčasť pracovného pomeru. Jej uplynutím, ak nedôjde ku skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pracovný pomer pokračuje naďalej. Skúšobnú dobu nemožno účastníkmi dohodnúť po vzniku pracovného pomeru.
Najneskoršie ju možno dohodnúť v deň, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu do práce. Dojednanie skúšobnej doby je možné výlučne v pracovnej zmluve. Platne dohodnutá skúšobná doba môže byť dohodnutá aj pred vznikom pracovného pomeru, ak sa pracovný pomer pracovnou zmluvou zakladá s určitým časovým predstihom najneskôr pri vzniku pracovného pomeru, t. j. prvý deň nástupu zamestnanca do práce. Dojednanie skúšobnej doby so spätnou platnosťou by nebolo platným dohodnutím skúšobnej doby.
Hmotnoprávnou podmienkou platného dohodnutia skúšobnej doby je jej písomná forma pod sankciou neplatnosti a súčasne musí byť dohodnutá v pracovnej zmluve. Dojednanie dlhšej skúšobnej doby by znamenalo, že čas presahujúci maximálnu dĺžku tri mesiace u radových zamestnancov a šesť mesiacov pre príslušných vedúcich zamestnancov by bol neplatným dojednaním.
Ak dôjde k vzájomnej dohode o skúšobnej dobe, z hľadiska jej platnosti nie je predpokladom jej platnosti určenie doby, po ktorú bude trvať. Ak sa účastníci dohodnú na skúšobnej dobe, ale v pracovnej zmluve nedohodnú jej dĺžku, platí trojmesačná skúšobná doba odo dňa vzniku pracovného pomeru. Nie je preto správny názor, že dojednanie skúšobnej doby bez uvedenia dĺžky jej trvania je neplatné. Podľa výslovného znenia Zákonníka práce skúšobná doba nemôže byť dodatočne predlžovaná. Ak by tak účastníci urobili, ich správanie by spôsobilo neplatnosť dodatočného predĺženia skúšobnej doby podľa § 39 OZ.
Počas skúšobnej doby môže zamestnanec ukončiť pracovný pomer kedykoľvek. Nie je pritom potrebné, aby uviedol dôvod, kvôli ktorému sa rozhodol rozviazať pracovný pomer so svojim zamestnávateľom.
Počas skúšobnej doby zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku, ak odpracoval príslušný počet dní (§ 100 a nasl.), ale samotné čerpanie dovolenky v skúšobnej dobe je podmienené súhlasom zamestnávateľa.
Hoci môže zamestnanec ukončiť pracovný pomer kedykoľvek počas trvania skúšobnej doby bez toho, aby uviedol dôvod, musí svoje rozhodnutie doručiť zamestnávateľovi písomne aspoň tri dni pred odchodom z práce. Trojdňová lehota má však iba poriadkový charakter. To znamená, že v skutočnosti môže byť ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe oznámené druhej strane aj v kratšom čase ako tri dni pred skončením.
Ďalšou povinnosťou zamestnanca, hoci ide iba o skúšobnú dobu, je chodiť do práce načas a bez toho, aby meškal. Počas skúšobnej doby je totiž veľmi dôležité presvedčiť zamestnávateľa o svojej zodpovednosti a schopnosti vykonávať prácu svedomito a podľa nariadení zamestnávateľa. Vo všeobecnosti platí, že práva a povinnosti zamestnanca sa nelíšia v závislosti od situácie, či ešte trvá skúšobná doba alebo už uplynula, s výnimkou práva na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, prípadne práva na čerpanie dovolenky.
Upozornenie: Skúšobnú dobu možno dojednať aj v prípade, keď zamestnanec vykonával predtým u toho istého zamestnávateľa rovnaký druh práce na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21. februára 2017, sp. zn. 21 Cdo 3480/2016). Skúšobnú dobu však nemožno platne dohodnúť po tom, čo už pracovný pomer vznikol. Nemožno ju teda dohodnúť so spätnou platnosťou, ale najneskôr v ten deň, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu pracovníka do práce (judikát R 6/1984 publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk).
HorePráva a povinnosti zamestnávateľa pri skúšobnej dobe
Počas plynutia skúšobnej doby nevznikajú práva a povinnosti iba zamestnancovi, ale aj jeho zamestnávateľovi. Ten je oprávnený, rovnako ako zamestnanec, ukončiť pracovný pomer kedykoľvek a bez toho, aby uviedol dôvod..
Výnimkou sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy. V týchto prípadoch môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe iba vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom a materstvom. Tento dôvod musí náležite písomne odôvodniť, inak by bolo skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe neplatné.
Aj zamestnávateľ má pri uzatváraní pracovnej zmluvy právo podmieniť vznik pracovného pomeru dojednaním skúšobnej doby, prípadne neuzavrieť pracovný pomer, ak zamestnávateľ so skúšobnou dobou nesúhlasí.
Jeho povinnosťou je dohodnúť skúšobnú dobu so zamestnancom jedine písomne v pracovnej zmluve. Skúšobnú dobu nesmie zamestnávateľ predlžovať. Výnimkou sú však prekážky v práci, ktoré vznikli na strane zamestnanca. Vtedy sa skúšobná doba automaticky predlžuje o čas, počas ktorého zamestnanec pracovať nemohol.
Zamestnávateľ pri uzatváraní skúšobnej doby musí myslieť na to, že ju nesmie dohodnúť so zamestnancom, ktorý pracuje na dohodu.
HoreDovolenka počas skúšobnej doby
Počas skúšobnej doby zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku podľa príslušných ustanovení zákonníka práce rovnako, ako by skúšobnú dobu nemal dohodnutú. Prípadné čerpanie dovolenky, na ktorú by vznikol nárok zamestnancovi, je ale podmienené súhlasom zamestnávateľa.
HoreDĺžka skúšobnej doby – ako sa počíta plynutie
Skúšobná doba sa začína dňom vzniku pracovného pomeru a končí uplynutím posledného dňa, na ktorý bola dohodnutá (§ 37 ZP).
Dĺžku skúšobnej doby je možné dohodnúť nielen určením konkrétneho dňa skončenia skúšobnej doby, ale aj určením počtu mesiacov, týždňov alebo dní, napríklad 3 mesiace, 8 týždňov, alebo 53 dní. Vždy je ale nevyhnutné dodržať maximálnu dĺžku skúšobnej doby (3, resp. 6 mesiacov).
Pri počítaní dátumu skončenia skúšobnej doby nastáva právny účinok uplynutia skúšobnej doby vždy v konkrétny deň, na ktorý koniec skúšobnej doby pripadne. Skúšobná doba teda môže uplynúť aj cez víkend alebo sviatok, na rozdiel od lehôt, ktoré keď pripadnú na deň pracovného pokoja, koniec sa posúva na nasledujúci pracovný deň.
Ak bola skúšobná doba dohodnutá podľa mesiacov, skúšobná doba uplynie v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, ktorým začala plynúť dohodnutá doba. V prípade,…
