8. lekcia: Odstupné
HoreTeoretický základ
Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi vtedy, ak s ním pracovný pomer ukončí zamestnávateľ, a to z dôvodu:
-
ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
-
ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 Zákonníka práce pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,
-
ak zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok.
-
ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Nárok na odstupné okrem uvedených prípadov vzniká aj v tom prípade, pokiaľ došlo k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že zamestnanec viac nebude môcť prácu vykonávať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, alebo v prípade, ak dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím orgánu verejného zdravotníctva. V takom prípade Zákonník práce bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru upravuje výšku odstupného najmenej ako desaťnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Je ale potrebné pripomenúť, že nárok nevznikne, ak si zamestnanec privodil napr. pracovný úraz sám porušením predpisov o BOZP či pod vplyvom alkoholu a pod.
HoreVýška odstupného pri výpovedi z pracovného pomeru v roku 2024
Pokiaľ zamestnanec dostane výpoveď z niektorého z vyššie uvedených dôvodov, ešte to neznamená, že bude mať nárok na odstupné. Jeho pracovný pomer musí trvať najmenej dva roky. Výška nároku na odstupné sa potom určí nasledovným spôsobom:
-
ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky, ale menej ako 5 rokov, vzniká nárok na odstupné vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca,
-
ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov, ale menej ako 10 rokov, vzniká nárok na odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca,
-
ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov, ale menej ako 20 rokov, vzniká nárok na odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca,
-
ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov, vzniká nárok na odstupné vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
HoreVýška odstupného pri dohode o ukončení pracovného pomeru v roku 2024
V prípade, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na skončení pracovného pomeru z vyššie menovaných dôvodov, t. j. tých istých dôvodov, ktoré zakladajú vznik nároku na odstupné pri výpovedi danej zamestnancovi, ako sú organizačné dôvody na strane zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca či strata dlhodobo spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, taktiež vznikne zamestnancovi nárok na odstupné, a to rovnako v závislosti od dĺžky trvania jeho pracovného pomeru. V prípade dohody o skončení pracovného pomeru zo stanovených dôvodov však nárok na odstupné bude mať aj ten zamestnanec, ktorý u zamestnávateľa pracoval menej ako dva roky.
Výška nároku na odstupné v prípade dohody o skončení pracovného pomeru v závislosti od dĺžky pracovného pomeru je Zákonníkom práce upravená nasledujúcim spôsobom: